Husacina plus penzión, Hlavná 6, SLOVENSKÝ GROB TEL . : 0903 767 654, TEL/FAX: 033 64 78 206
HUSACINA
Reštaurácia
Husacina plus penzión
Vám ponúka husacie hody s chutnou husacinou,
lokšami a
malokarpatským vínom. Takisto tu nájdete aj slovenské špeciality podľa
Vašej
chuti.
- reštaurácia má kapacitu 90 osôb
- zariadenie je v ľudovom štýle typickom pre oblasť Slovenského Grobu
- usporiadanie priestoru je flexibilné podľa Vašich potrieb
- súčasťou reštaurácie je aj 12 miestny salónik určený pre uzavreté spoločnosti
Husacie hody ponúkame len na objednávku min. 3 dni vopred.
Špeciality:
pečená hus, plnené lokše, husacia pečienka, polievka z husacích
drobkov, šaláty, ovocná domáca štrúdla
pečené prasa, ryby, divina, zabíjačkové pochúťky a jedlá všetkého druhu
račianske, svätojurské, pezinské, limbašské, častovské, vinosadské,
modranské a iné na objednávku
Donáška do domu.
Snažíme sa, aby ste vždy dostali tú najchutnejšiu husacinu spolu s tým
najkvalitnejším vínom podľa Vašej chuti.
Husacina - včera a dnes
Slovenský Grob je najviac vychýrený povestnou husacinou, lokšami a husacou pečienkou. Rozvoniavajúca pečená hus rozplývajúca sa na jazyku a vyše storočná tradícia láka vo veľkom návštevníkov. Každý rok sem priemerne príde viac ako 50 000 návštevníkov. Hlavnú husaciu sezónu (september - december) otvára Deň otvorených dverí prevádzok s grobskými špecialitami.
Je to paradoxné, ale v minulosti mal Slovenský Grob lepšie podmienky na chov husí ako dnes. Na území obce a v jej blízkom okolí sa totiž nachádzali jazierka, močariská a bohaté pastviny, v ktorých sa husi a kačice cítia ako ryba vo vode. Gazdinky chovali husi pre svoju potrebu alebo to bolo častejšie na predaj. Správna hus sa musela chovať tri-štyri mesiace a napokon, aby nabrala požadovanú váhu mäsa a tuku, sa 4 týždne sa dokrmovala kukuricou.
Hospodárska kríza a zložitá ekonomická situácia v 1. tretine 20. storočia prinútila hospodárky, aby začali predávať husi a kačice predávať už upečené. Predávali ich na trhoch v Bratislave, v Pezinku a vo sv. Juri. Husi sa piekli každý piatok v hlinených pekáčoch na chleba. V nich dostávali požadovanú zlatohnedú farbu, prenikavú vôňu a neodolateľnú chrumkavosť a vôňu. Bol to dobrý obchodný ťah, ale labužníci si chceli pochutnať na teplej husacine. A tak v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia začali na husacinu chodiť priamo do obce. Domáci si ich dávali piecť v murovanej peci miestneho pekára Rudolfa Pribulu. Gazdinky si ich zobrali do svojich príbytkov a hostili svojich hostí najčastejšie priamo vo svojej obývačke. Onedlho s príchodom nových technológií, začali grobania piecť husi vo svojich domácnostiach.
Husi sa starostlivo vyberajú u najlepších chovateľov prevažne z južného Slovenska. Na rozdiel od minulosti, keď sa často sedávalo v hostiteľovej obývačke, v súčasnosti majú domáci prevádzkovatelia zriadené osobitné miestnosti pre pohostenie a v nich podávajú svoje dobroty - výborné mäsko, pečienku, lokše mastené husacou masťou a s pečienkou, burčiak a malokarpatské vína a iné dobroty.
